Kratky rusinsky slovnik

دسته بندی: خارجی
ویرایش:  
نویسندگان: Hnát Andrej.  
سری:  
 
ناشر:  
سال نشر:  
تعداد صفحات: 132 
زبان: Rusyn 
فرمت فایل : DJVU (درصورت درخواست کاربر به PDF، EPUB یا AZW3 تبدیل می شود) 
حجم فایل: 2 مگابایت 

قیمت کتاب (تومان) : 40,000

فرهنگ لغت. - Trebišov: خود منتشر شده توسط ANDREJ HNÁT، 2003. - 132 st. — ISBN 80-969003-8-2 زبان روتنی (Rusynčina) زبان مادری اصلی ساکنان بخشی از شمال شرقی اسلواکی در شهرستان پرشوف کنونی است. . اقلیت روسی بیشتر در نواحی Medzilaborce، Snina، Svidník، Stropkov، Bardejov، Prešov و StaráLubovňa حضور دارند. مناطقی از جمعیت اصلی Mosin نیز در سایر مناطق اسلواکی یافت می شود. از نیمه دوم
13. و
14. قرن، تعداد بیشتری از دهقانان روتنی - فراری از Vyadimír-Volhynia، اما به ویژه شاهزاده گالیسیا و لهستان وجود داشت. موج دیگر، به طور نامتناسبی قوی‌تر از جمعیت والاچی، که عمدتاً از روتنی‌ها (Halič، Vladimírsko-Volhynia) و همچنین جمعیت لهستانی و تا حدی کمتر والاشی (والاشی، ترانسیلوانیا، مولداوی) تشکیل شده بود، به قلمرو سومین اسلواکی در نیمه دوم
15. تا پایان
16. قرن. این موج دوم استعمار جمعیت روتنی والاشی عمدتاً در بخش شمالی پایتخت های آن زمان زمپلین و شاریش مستقر شدند.
روسین ها بخشی از جمعیت اسلاوی شرقی را نشان می دهند و به چندین زیر گروه با گویش خاص خود تقسیم می شوند. سنت ها و غیره آنها خود را روسین ها (روسناکوف) می نامیدند، در حالی که بخشی از آنها خود را بخشی از قومیت اوکراینی، بخشی از قومیت روسی و بخشی را یک گروه قومی جداگانه می دانستند، اما هرگز استقلال دولتی یا سیاسی خود را نداشتند. در سرشماری سال 1991، نسبت روتنی‌ها و اوکراینی‌ها در پنج ناحیه با بیشترین نمایندگی (Svidník، Humenné، Bardejov، Stará Ľubovňa، Prešov) 30478 نفر بود که 0.57٪ از جمعیت اسلواکی را نشان می‌دهد. در سال 2001، طی سرشماری جمعیت، 0.6٪ از جمعیت اسلواکی به عنوان روتنی و اوکراینی (0.4٪ روتنی، 0.2٪ اوکراینی) ثبت نام کردند.

Slovnik. — Trebišov: vydané vlastným nákladom ANDREJ HNÁT, 2003. — 132 st. — ISBN 80-969003-8-2 Rusínsky jazyk (rusínčina) je na našom území pôvodným materinským idorozumievacím jazykom obyvateľov časti severovýchodnéhoSlovenska terajšieho Prešovského kr^a. Najvýraznejšie je rus ínskamenšinazastúpená v okresoch Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Bardejov, Prešov a StaráLubovňa Enklávypôvodnéhomsínskehoobyvateľstvasanachádzajú i v iných okresoch Slovenska.
Rusínske obyvateľstvo má podľa BEŇKA (Hnát, 1999) historický pôvod vo viacerých prisťahovaleckých vlnách. Od druhq polovice
13. av
14. storočí išlo o väčšie množstvo rusínskeho roľníckeho obyvateľstva - ubehlíkov z Viadimírsko-Volynského, ale najmä Haličského kniežatstva a Poľska. Ďalšia, nepomerne silnejšia vlna valašského obyvateľstva pozostávajúca prevážne z rusínskeho (Halič, Vladimírsko-Volynsko), ale aj poľského a v menšej miere vlastného valašského (Valašsko, Sedmohradsko, Moldavsko) obyvateľstva, prichádza na územ ie ter^šieho Slovenskav druhej polovici
15. do konca
16. storočia. Táto druhá kolonizačná vlna rusínskeho valašského obyvateľstva sa usadzovala predovšetkým v severnej časti vtedajšej Zemplínskej a Šarišskej stolice.
Rusíni predstavujú súčasťvýchodoslovanských obyvateľov deliadch sa na niekoľko podskupín s vlastným dialektom, folklórom atradíciaml. Sami sa označovali zaRusínov(Rusnákov), pričom časťz nich sa považovala za súčasť ukrajinského, časť za súčasť ruského etnika a časť za samostatnú etnickú skupinu, ktorá však nikdy nemala svoj vlastný štát ani politickú nezávislosť. Pri sčítaní ľudu v roku 1991 bol podiel Rusínov a Ukrajincov v piatichokresochs ich najväčším zastúpením (Svidník, Humenné, Bardejov, Stará Ľubovňa, Prešov) 30 478, čo predstavuje O, 57 % obyvateľstva Slovenska. V roku 2001 sa pri sčítaní obyvateľov, bytovadomovk rusínskej a ukrajinskej národnosti prihlásilo 0,6 % obyvateľov Slovenska (0,4 % k rusínskej, 0,2 % k ukrajinskej).